Parkour
Na začiatku bol jeden text od Winmakera na ICQ. Písal, že budú niečo organizovať a že by bolo fajn ak by som prišiel. Najskôr bola myšlienka, že príde aj par Čechov a bude to nejako kempovo ladené. Od nás k nim je to tak jeden skoro jeden zabitý deň cesty, tak som zvažoval čas a financie. Nakoniec som sa rozhodol, že si prázdniny predsa len spestrím. Medzitým sa od Čechov upustilo lebo chalani išli nakoniec trénovať za Čechmi do Ostravy. Keď som už mal prejsť toľko kilometrov a za cestu toľko zaplatiť, chcel som isť aspoň na viac dní.
Tak som sa 14. augusta vydal na cestu do Považskej Bystrice. Totiž to pozval ma Cospel, aby sme ešte pred hlavným tréningom trocha spoločné potrénovali. Po všetkých tých prestupoch som sa nakoniec dopravil do PB. Prišiel som až o vyše hodinu neskôr, lebo jeden bus meškal a tak som musel trochu improvizovať. Potom Cospel po mňa prišiel na vlakovú stanicu a zviezli sme sa Tescobusom. Jeho naozaj milí rodičia ma privítali prichystali nám papať a večer sme sa vybrali na môj prvý tréning v PB. Konštrukcia a múriky na Rozkvete (sídlisku) pri ceste sú malým parkourovým zázrakom. Potrénovali sme hlavne precisiony, muscle upy, zhyby, výlezy a cat leapy na hranaté kovové stĺpy, pri ktorých sa treba zaprieť rukami zozadu o hrany stĺpu. Pri poslednom som sa trochu bál ale nakoniec som sa zo svojim strachom postupne vysporiadal a v sérii za sebou som to skočil niekoľkokrát. Po dokončení môjho bonusového 22-hého výlezu sme sa pobrali domov. Ráno sme už mali isť do Lednických ale plán sa zmenil. Všetko sa posunulo o deň. Nakoniec sme teda ostali v PB a nejaký čas trénovali lezením po stromoch, balance dopredu, dozadu, drepy na tyčkách a proste takéto veci. Poobede som si vďaka Cospelovi konečne pozrel Obávaného bojovníka. Pri kofole sme ešte trochu pokeckali o tom ako bolo v Lisses. Potom sa strhla búrka a my sme akurát dobehli dovnútra. Nasledoval Suzukiho strečing, neskôr film a potom už len spánok. Na ďalší deň poobede sme už vyrážali z PB do Lednických Rovní.
Na zastávke nás netrpezlivo čakali Winmaker, Alquist, Command, Fox, Schat, Kužma a neviem čí ešte niekto. Potešilo nás že Banskobystrický Freeway (v podaní Miša a Maroša) po dlhom rozmýšľaní a zariaďovaní si veci predsa len prídu. Avšak až k večeru. Zatiaľ sme sa teda pobrali aby sme si s Cospelom aspoň zložili veci. Exkluzívne ubytovanie bolo zariadene za Commandovým domom. Tu už pre nás Fox a Schat mali postavený aj stan. Všade bolo mokro a ešte aj začínalo mrholiť a tak sme sa rozhodli, že sme nepremokaví a spravili si exkurziu mesta Lednické Rovne. Zdržali sme sa prevažne v parku, kde sme zľahka potrénovali lezenie. Ďalej po ceste každý kadečo skúšal, keckali sme a tak sme si krátili čas do príchodu Freeway. Alquist nam stále nevedomky dokazoval, čo z človeka urobí prirodzený talent plus pravidelný a podstivý tréning.Freeway dorazili, avšak vystúpili trochu skôr ako mali, ale nakoniec sme sa našli. Večeru sme si dali v najdrahšom bare v LR. Vraj nemajú konkurenciu tak preto :D Prebrali sme pár organizačných vecí, napchali sa všetci do stanu pre dvoch a potom nás už čakalo to najdôležitejšie, to prečo sme sem všetci prišli.
Angličan Chris Rowat (Blane) spolu so svojimi priateľmi v minulosti stvorili Hell night - Pekelnú noc. Intenzívny silový tréning v noci, ktorý používajú aj chalani v LR. Začali sme behom, pokračovali lezením po štyroch do kopca, nasledovali kliky, znova po štyroch, žabáky, výskoky, znova beh, všetky možné a nemožné zhyby, beh, lezenie po štyroch spojene s klíkmi, výpady vpred, muscle upy, pistols, lezenie v cat leape, lezenie so zapretými rukami o múr, znova ďalšie silové cvičenia, chôdza po štyroch doboku, po schodoch hore aj dole, chôdza po schodoch s váhou ďalšieho človeka na chrbte, tak isto drepy až sme nakoniec o poltretej ráno skončili. Ponáhľali sme sa ľahnúť si lebo ráno o desiatej náš čakal ďalší tréning. Pekelná noc je lepšia a intenzívnejšia keď je menej ľudí. My sme boli radi aspoň ja teda, že nás bolo viac a tak sme mali čas oddychovať, kým sa ostatní prestriedali v cvičeniach.
Ráno sme vstali a pokračovali v tréningu. Jednoduchý a ľahký beh po schodoch s následným vylezením na múr, znova naspäť a toto stále dookola. Potom strečing a silové cvičenia, neviem ako ostatní ale ja som mal celkom dosť. Mnoho cvičení bolo pôvodom z Lisses od známych traceurov a aj od Yamakasi. Sme vďační chalanom že to doniesli aj na Slovensko. Zakaždým bol istý počet cvikov plus jeden za ľudí, ktorí s nami práve nemôžu byť a trénovať. Čiže aj za Vás tak si to vážte :D Presunuli sme sa z amfiteátra ďalej a trénovali výlezy a lezenie na strome dookola zo spúšťaním sa z vetvy na vetvu a muscle upmi. Ja som už naozaj nevládal ani len vystrieť ruku, tak veľmi ma boleli bicepsy.
Odišli sme odprevadiť Freeway, Foxyho a môjho brata na bus. Ja som ešte ostal. V pondelok sme šli plávať na miestne kúpalisko a odtiaľ sme sa už pobrali s Cospelom on do PB a ja do RS. Môj 5 dňový tréningový trip sa teda skočil a ja som sa v zdravý vrátil domov. Určite to bol skvelý zážitok, plný inšpirácie a chuti do ďalšieho tréningu, nehovoriac o kope srandy a príjemne strávených chvíľ. Za to všetko chalanom ďakujem a dúfam, že spolu čím skôr znova potrénujeme.
pokracovanie nabuduce....
PRIHLÁS SA