1
pridané 24.
júna
2008 do blogu
luiges25
z francúzskeho slova le parkour, čo voľne preložené znamená umenie pohybu. Zvykne sa tiež nazývať lart de Displacement, teda umenie presunu. Pri presune v akomkoľvek prostredí sa využíva maximálne efektívny a čo najpriamejší pohyb cez prekážky. Ako discilína existuje v podstate od nepamäti, svoje meno však dostal vďaka Davidovi Bellovi a ďalším Francúzom, ktorý začali toto umenie rozvíjať aj v mestskom prostredí.
Zjednodušene možno povedať, že parkourista sa snaží dostať z bodu A do bodu B čo najpriamejšou cestou prekonávajúc všetko, čo má v ceste a dá sa prekonať.
Jednou z hlavných predností tejto disciplíny je, že k jej vykonávaniu nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie, stačia len dobré bežecké alebo športové topánky.
Pakrour je najčistejšou formou pohybu, kde sa človek snaží prekážky nie obchádzať, ale naopak prekonávať. Schody, zábradlia, múriky a múry, skaly, kolmé steny, to všetko sa dá prekonať aj bez pomôcok, iba vlastnou šikovnosťou a mrštnosťou. Tam kde iní vidia prekážku, my vidíme cestu...
V našich mestách by nemal byť problém nájsť dostatok prekážok na tento šport, predsalen urban jungle nasich sídlisk často skrýva fakt dobré miesta, treba len chodiť s otvorenými očami a začať sa dívať na veci trochu inak.
I keď je parkour náročný na trénovanie, môže ho vyskúšať takmer každý. Každý si môže stanoviť sám svoje hranice a nemusia to byť práve zdolávania kolmých stien. Tento šport rozvíja ako fyzickú kondíciu, výdrž a mrštnosť, tak aj mentálne schopnosti. Schopnosť odhadnúť svoje sily, schopnosť prekonať svoj vlastný strach a tým samého seba, schopnosť koncentrácie, schopnosť udržať rovnováhu.
Každý parkour by sa mal začať dôkladným strečingom a toto je zdrazňované na každej stránke o parkoure. Keďže idete zaťažovať celé telo, treba si ho pred samotným behom riadne rozhýbať, ponaťahovať svaly a šlachy. Samozrejmosťou sú dobré bežecké topánky, ktoré možno doplniť aj o antišokové vložky do topánok. Ono parkour je fajn sport, ale to neznamená, že si zato hneď musíme dolámať kolená. Je to presne ako pri každom inom extrémnom športe, veľa ľudí nepoužíva chrániče, lebo by vraj vyzerali hlúpo a amatérsky. Ak niekto odmieta chrániče a záleží mu na to, ako bude vyzerať, potom by určite nemal robiť podobný šport. Ochranu zdravia zdôrazňujem z jediného dôvodu: aby ste mali z parkouru radosť a nemuseli skončiť predpovedaním počasia svojimi kĺbami. Lebo o tom parkour je, o radosti z neviazaného pohybu.
Parkour v žiadnom prípade nie je adrenalínový alebo nebodaj extrémny šport. Extrémnym ho robia len ľudia, ktorí buď nevedia správne odhadnúť svoje sily a preženú to, alebo nesprávne pochopili podstatu tejto disciplíny. Parkour v žiadnom prípade nie je o machrovaní, o extrémnych skokoch po budovách alebo nebodaj meraní si síl s druhými v skákaní.
PRIHLÁS SA
